Periodický zákon
V roku 1869 usporiadal Dmitrij Mendelejev vtedy známe prvky podľa stúpajúcej atómovej hmotnosti a zistil, že ich vlastnosti sa pravidelne opakujú. Podstatné však bolo niečo iné než samotné zoradenie: v tabuľke ponechal prázdne miesta s tvrdením, že tam patria zatiaľ neznáme prvky, a predpovedal ich hmotnosť aj hustotu. Keď sa neskôr našlo gálium a germánium, ich vlastnosti predpovediam odpovedali.
Jedno kritérium mal Mendelejev nesprávne. Radil prvky podľa atómovej hmotnosti a pri niektorých pároch musel poradie prehodiť, aby vlastnosti vyšli. V roku 1913 zistil Henry Moseley, že správnym kritériom je protónové číslo; odvtedy usporiadanie platí bez výnimiek.
Dnešná formulácia zákona znie: vlastnosti prvkov sú periodickou funkciou ich protónového čísla Z.
Zdôvodniť ju už dokážeme pomocou elektrónového obalu. S rastúcim protónovým číslom sa pravidelne opakuje konfigurácia valenčnej vrstvy, a keďže o chemických vlastnostiach rozhodujú práve valenčné elektróny, opakujú sa aj vlastnosti prvkov.