Charakteristické skupiny prvkov

alkalické kovy

 $Li, Na, K, Rb, Cs$

1 (I.A)

$ns^{1}$

Najreaktívnejšie kovy, mäkké. Odovzdajú 1 elektrón a vznikne katión $\mathrm{M^{+}}$. Najnižšia $E_i$ aj $X$. S vodou reagujú búrlivo.

kovy alkalických zemín $Be, Mg, Ca, Sr, Ba$

2 (II.A)

$ns^{1}$

Reaktívne, tvrdšie než alkalické kovy. Odovzdajú 2 elektróny a vznikne katión $\mathrm{M^{2+}}$. Vápnik a horčík spôsobujú tvrdosť vody.

chalkogény 

 $O, S, Se, Te$

16 (VI.A)

$ns^{2}\ np^{4}$

Prevažne nekovy. Prijmú 2 elektróny a vznikne anión $\mathrm{X^{2-}}$. Kyslík je po fluóre druhý najelektronegatívnejší prvok.

halogény 

 $F, Cl, Br, I$

17 (VII.A)

$ns^{2}\ np^{5}$

Najreaktívnejšie nekovy, tvoria dvojatómové molekuly. Prijmú 1 elektrón a vznikne anión $\mathrm{X^{-}}$. Najvyššia $X$ aj $A_e$.

vzácne plyny

$He, Ne, Ar, Kr, Xe$

18 (VIII.A)

$ns^{2}\ np^{6}$

Stabilný oktet, pri héliu dublet. Prakticky nereaktívne, vyskytujú sa ako jednotlivé atómy.

lantanoidy 

 $La$ až $Lu$

prvky 4f

$(n-2)f$

Kovy vzácnych zemín, navzájom veľmi podobné a ťažko oddeliteľné. Použitie v magnetoch a luminofóroch.

aktinoidy 

$Ac$ až $Lr$

prvky 5f

$(n-2)f$

Všetky rádioaktívne. Od neptúnia, teda od $Z = 93$, sa pripravujú umelo. Urán je jadrové palivo.