Preskočiť na obsah
Späť na kurz

Elektrónový obal a periodická sústava prvkov

Orbitál

Najrozšírenejšia predstava atómu vychádza z Bohrovho modelu: v strede jadro a okolo neho elektróny obiehajúce po kružnicových dráhach, podobne ako planéty okolo Slnka. Tento model je viac ako sto rokov starý a ako pomôcka na rýchle zakreslenie počtu elektrónov v jednotlivých vrstvách sa používa doteraz.

Nie je to však opis skutočného stavu.

Elektrón po dráhe neobieha. Podľa Heisenbergovho princípu neurčitosti nie je možné súčasne presne určiť polohu elektrónu a jeho pohybový stav. Určiť sa dá iba oblasť, v ktorej elektrón s určitou pravdepodobnosťou nájdeme.

Orbitál je oblasť okolo jadra, v ktorej sa elektrón nachádza s najväčšou pravdepodobnosťou, približne 95 %. Nie je to dráha, ale oblasť. Namiesto kružnice je vhodnejšia predstava obláčika alebo hmly okolo jadra: kde je hmla hustejšia, tam elektrón trávi viac času. Podobne pri rýchlo krúžiacej vrtuli nevidíme tri lopatky, ale rozmazaný kruh; lopatka je stále niekde v ňom, ale jej presná poloha známa nie je.

Porovnanie dvoch predstáv o elektróne v atóme. Vľavo je Bohrov model: okolo jadra je nakreslená kružnicová dráha a na nej sedí jeden elektrón. Vpravo je orbitál: okolo rovnakého jadra je oblak drobných bodiek, ktorý je najhustejší blízko jadra a smerom von redne, ohraničený čiarkovanou kružnicou s označením 95 %. Obrázok ukazuje, že elektrón po dráhe neobieha, ale vypĺňa oblasť najväčšej pravdepodobnosti výskytu.

Rámčekový zápis

Obláčik sa pri každom prvku kresliť nedá a Bohrove kružnice zaberú veľa miesta. Preto sa používa rámčekový zápis, ktorý sa zmestí do jedného riadka a stojí na dvoch pravidlách:

  1. jeden orbitál zapisujeme ako jeden rámček,

  2. jeden elektrón zapisujeme ako jednu šípku, pričom jej smer vyjadruje spin.

Rámček nie je nádoba, v ktorej elektrón sedí, a šípka nie je predmet mieriaci nahor. Ide o symboly, podobne ako nota nie je zvuk, ale iba jeho značka.