Dva spôsoby číslovania skupín

Skupiny sa číslujú dvoma spôsobmi a v tabuľkách sú často uvedené oba naraz.

Novšie číslovanie zaviedla IUPAC a je dnes oficiálne: skupiny sa číslujú arabskými číslicami 1 až 18 zľava doprava.

Staršie číslovanie používa rímske číslice s písmenom A alebo B, teda I.A až VIII.A a I.B až VIII.B. Práve to písmeno nesie hlavnú informáciu:

• skupiny A sú hlavné skupiny, teda vysoké stĺpce po krajoch tabuľky, čo odpovedá bloku s a bloku p,

• skupiny B sú vedľajšie skupiny, teda široká časť v strede tabuľky, čo odpovedá bloku d s prechodnými prvkami.

Označenie A teda hneď prezradí, že ide o prvok bloku s alebo p, a označenie B, že ide o prechodný kov.

Pri skupinách A má rímske číslo aj praktický význam: udáva priamo počet valenčných elektrónov. Kyslík je v skupine VI.A a má šesť valenčných elektrónov, chlór v skupine VII.A sedem a sodík v skupine I.A jeden. Vzácne plyny v skupine VIII.A majú osem valenčných elektrónov, s výnimkou hélia, ktoré má dva.