Väzbový uhol a polarita molekuly
Väzbový uhol je uhol medzi dvoma väzbami vychádzajúcimi z toho istého atómu. Určuje tvar molekuly.
Molekula | Väzbový uhol | Tvar molekuly | Polarita molekuly |
|---|---|---|---|
lineárna | nepolárna | ||
lomená | polárna | ||
trojboká pyramída | polárna | ||
tetraéder | nepolárna |
Rozdiely medzi uhlami spôsobujú voľné elektrónové páry. Voľný pár nie je natiahnutý medzi dve jadrá, drží sa bližšie pri vlastnom atóme a zaberá väčší priestor, preto stláča väzbové páry k sebe. Metán nemá voľný pár a jeho uhol je , amoniak s jedným voľným párom klesá na a voda s dvoma voľnými pármi až na .

Polarita molekuly je daná polaritou väzieb a súčasne geometriou molekuly. Každá polárna väzba sa dá znázorniť ako vektor smerujúci k zápornejšiemu koncu väzby a výsledná polarita je vektorovým súčtom týchto príspevkov:
Oxid uhličitý má dve výrazne polárne väzby, no je lineárny. Oba vektory smerujú od uhlíka opačnými smermi, ich súčet je nulový a molekula je nepolárna, hoci obsahuje polárne väzby. Voda má rovnaké dve polárne väzby, ale je lomená. Vektory nesmerujú proti sebe, ich súčet je nenulový a molekula je výrazne polárna. Práve na polarite molekuly vody stojí jej schopnosť rozpúšťať iónové látky, tvorba vodíkových väzieb aj väčšina jej ostatných vlastností.

Platí teda pravidlo: ak sú polárne väzby rozložené symetricky, ich príspevky sa vyrušia a molekula je nepolárna. Pri nesymetrickom rozložení je molekula polárna.