Kryštál, kryštalická a amorfná látka
Kryštál je teleso, v ktorom sú častice usporiadané pravidelne. Toto usporiadanie sa nazýva kryštálová mriežka. Zo znalosti toho, aké častice mriežku tvoria a aké sily ich viažu, sa dajú predpovedať vlastnosti látky. Rozlišujú sa štyri typy kryštálov.
Typ kryštálu | Častice | Väzbové sily | Vlastnosti | Príklad |
|---|---|---|---|---|
iónový | katióny a anióny | iónová väzba | tvrdý, krehký, vysoká teplota topenia, vodivý v tavenine a roztoku | |
atómový (kovalentný) | atómy | kovalentné väzby | najtvrdší, najvyššia teplota topenia, nevodivý, nerozpustný | diamant, |
molekulový | molekuly | medzimolekulové sily | mäkký, nízka teplota topenia, nevodivý, prchavý | ľad, |
kovový | katióny a elektrónový plyn | kovová väzba | vodivý, kujný, lesklý |
Atómový kryštál si zaslúži osobitnú poznámku. Celý kryštál je v ňom spojený kovalentnými väzbami, takže tvorí jedinú obrovskú molekulu. Preto ide o najtvrdšie látky s najvyššími teplotami topenia, ktoré nevedú elektrický prúd a prakticky sa nerozpúšťajú.
Kryštalická a amorfná látka
Kryštalická látka má častice usporiadané pravidelne v celom objeme. Zo znalosti polohy jednej častice vyplýva poloha všetkých ostatných. Z toho vyplývajú dve vlastnosti. Takáto látka má ostrú teplotu topenia, pretože celá mriežka je rovnaká a rozrušuje sa naraz. Jej vlastnosti zároveň závisia od smeru, preto sa kryštál láme pozdĺž rovných plôch. Patria sem chlorid sodný, kovy, ľad aj kremeň.
Amorfná látka kryštálovú mriežku nemá, jej častice sú usporiadané náhodne. Zachováva sa v nej len takzvané usporiadanie na krátku vzdialenosť: každá častica má svojich najbližších susedov približne v rovnakej vzdialenosti, pretože väzba má danú dĺžku. Ďalej sa však žiadna pravidelnosť neopakuje. Amorfná látka nemá ostrú teplotu topenia, mäkne postupne v celom intervale teplôt, a práve preto sa dá sklo tvarovať a fúkať. Jej vlastnosti sú zároveň vo všetkých smeroch rovnaké, sklo sa preto neláme pozdĺž pravidelných plôch. Patria sem sklo, vosk, plasty a živice.
