Preskočiť na obsah
Späť na kurz

Chemická väzba

Kovová väzba

Kovy majú málo valenčných elektrónov a nízku ionizačnú energiu, viažu ich teda slabo. V kuse kovu sa valenčné elektróny odpútajú od svojich atómov a patria celému kovu naraz. Vzniká pravidelná mriežka katiónov a medzi nimi súbor voľne pohyblivých elektrónov, ktorý sa označuje ako elektrónový plyn.

Kovová väzba je príťažlivé pôsobenie medzi katiónmi kovu a spoločným elektrónovým plynom, ktorý ich drží v mriežke.

Schéma kovovej väzby. Kladné katióny kovu tvoria pravidelnú mriežku a medzi nimi sa voľne pohybujú valenčné elektróny, ktoré už nepatria jednotlivým atómom, ale celému kusu kovu. Tento elektrónový plyn drží katióny pokope a umožňuje vedenie elektrického prúdu aj tepla už v pevnom stave.

Ani kovová väzba nemá smer, preto ani kovy netvoria molekuly. Celý kus železa predstavuje jedinú mriežku.

Vlastnosti kovov z tejto stavby vyplývajú priamo:

  • Vedú elektrický prúd aj v pevnom stave. Elektrický prúd je usmernený pohyb nabitých častíc a voľné elektróny sú v kove k dispozícii trvalo. Postačí priložiť napätie. Z rovnakého dôvodu kovy dobre vedú aj teplo.

  • Sú kujné a ťažné. Pri posunutí vrstiev katiónov sa väzba neporuší, pretože elektrónový plyn je všade rovnaký a nezávisí od toho, ktoré katióny susedia. Kov sa preto len deformuje.

  • Majú kovový lesk. Voľné elektróny pohlcujú dopadajúce svetlo a okamžite ho vyžarujú späť.

Porovnanie s iónovým kryštálom je zhrnuté v jedinom rozdiele: pri posunutí vrstiev sa iónový kryštál rozpadne, kým kov sa iba ohne. To je podstata rozdielu medzi krehkosťou a kujnosťou.

Porovnanie správania iónového kryštálu a kovu pri posunutí vrstiev. V iónovom kryštáli sa po posunutí o jednu polohu dostanú oproti sebe rovnako nabité ióny, príťažlivosť sa zmení na odpudzovanie a kryštál praskne, preto je krehký. V kove zostáva po posunutí vrstiev elektrónový plyn rovnaký, väzba sa neporuší a kov sa iba ohne, preto je kujný a ťažný.