Vznik postupného vlnenia
Aby sa kmitanie prenášalo z jednej častice na ďalšiu, musia byť častice navzájom viazané pružnými silami. Prostredie s touto vlastnosťou nazývame pružné prostredie. Názornou predstavou je rad guľôčok pospájaných malými pružinkami: keď sa vychýli prvá guľôčka, pružinka ju spojí so susednou a rozruch sa odovzdáva ďalej pozdĺž celého radu.
Pružnými prostrediami sú tuhé látky, kvapaliny aj plyny, vo všetkých sa vlnenie môže šíriť. Vo vákuu sa však mechanická vlna šíriť nemôže, pretože tam nie sú žiadne častice, ktoré by kmitali. V tom spočíva podstatný rozdiel oproti svetlu, ktorému sa venuje nasledujúca lekcia.
Mechanické vlnenie je šírenie kmitania z jednej častice na druhú v pružnom prostredí.
Na vznik vlnenia sú potrebné dve veci:
Zdroj kmitania (oscilátor), ktorý rozkmitá prvú časticu prostredia.
Pružné prostredie, ktoré prenesie rozruch ďalej.
Dôležité je uvedomiť si, čo sa vlnou skutočne prenáša. Nie je to látka.
Jednotlivé častice s vlnou neputujú, len kmitajú okolo svojej rovnovážnej polohy a zostávajú približne na svojom mieste.
Prenáša sa rozruch a energia. Túto vlastnosť dobre ilustruje vlna na vodnej hladine: keď na hladinu dopadne kameň, vlna sa rozbieha stále ďalej, no voda zostáva na mieste a pohybuje sa len nahor a nadol. Plávajúci predmet vlna zdvihne a spustí, ku brehu ho však neprenesie.