Stojaté vlnenie
Uvažujme strunu upevnenú na oboch koncoch, do ktorej sme brnkli. Vlna sa rozbehne strunou, na druhom konci sa odrazí späť, na prvom konci sa odrazí znova a tak sa to opakuje. Po krátkom čase sa v strune nachádzajú dve vlny súčasne: pôvodná postupujúca jedným smerom a odrazená postupujúca opačným smerom, obe s rovnakou amplitúdou a frekvenciou.
Stojaté vlnenie vzniká skladaním (interferenciou) dvoch postupných vlnení s rovnakou amplitúdou a frekvenciou, ktoré sa šíria proti sebe. Výsledná výchylka v každom bode je súčtom výchyliek oboch vĺn podľa princípu superpozície.
Stojaté vlnenie sa v priestore nešíri, energia po ňom neputuje. Niektoré body nikdy nekmitajú a nazývame ich uzly (v týchto bodoch je výchylka stále nulová). Iné body kmitajú s maximálnou amplitúdou a nazývame ich kmitne. Vzdialenosť dvoch susedných uzlov je vždy presne , teda polovica vlnovej dĺžky.
Na strune gitary sú na oboch koncoch uzly, pretože struna je tam upevnená, a medzi nimi vznikajú stojaté vlny rôznych harmonických frekvencií. Súčasná prítomnosť týchto harmonických určuje jedinečný tón a farbu zvuku nástroja. Analogicky kmitá vzduchový stĺpec v píšťale. Príkladom stojatého vlnenia je aj mikrovlnná rúra: ak nefunguje otáčanie taniera, pokrm sa zohrieva nerovnomerne práve preto, že vo vnútri vznikajú stojaté vlny s uzlami (chladné miesta) a kmitňami (horúce miesta).