Preskočiť na obsah
Späť na kurz

Mechanické vlnenie

Priečne a pozdĺžne vlnenie

Vlnenie rozlišujeme podľa smeru, ktorým kmitajú častice voči smeru šírenia vlny.

  • Priečne vlnenie je vlnenie, pri ktorom častice kmitajú kolmo na smer šírenia. Vlna sa šíri jedným smerom, zatiaľ čo častice sa vychyľujú do smeru na tento pohyb kolmého. Priečne vlnenie vzniká v tuhých látkach a na povrchu kvapalín. Typickými príkladmi sú vlna na vode a kmitajúca struna.

  • Pozdĺžne vlnenie je vlnenie, pri ktorom častice kmitajú rovnobežne so smerom šírenia. Častice sa pohybujú dopredu a dozadu v smere postupu vlny, takže vznikajú miesta, kde sú stlačené (zhustenia), a miesta, kde sú riedke (zriedenia). Pozdĺžne vlnenie vzniká vo všetkých prostrediach, teda v tuhých látkach, kvapalinách aj plynoch. Najvýznamnejším príkladom je zvuk vo vzduchu: membrána reproduktora strieda stláčanie a uvoľňovanie vzduchu a vzniknuté zhustenia a zriedenia sa šíria k uchu poslucháča.

Porovnanie priečneho a pozdĺžneho vlnenia. Hore sa vlna šíri vodorovne doprava a častice na sínusovej krivke kmitajú zvisle, teda kolmo na smer šírenia; jedna zvýraznená častica má vyznačený rozsah kmitania. Dole rad častíc kmitá v smere šírenia, takže vznikajú husté miesta (zhustenia) a riedke miesta (zriedenia).