Súvislosť s pohybom po kružnici a fáza
Sínusový priebeh výchylky nie je náhodný. Vyplýva z geometrickej súvislosti medzi harmonickým kmitaním a rovnomerným pohybom po kružnici.
Uvažujme bod, ktorý obieha rovnomerne po kružnici s polomerom uhlovou rýchlosťou . Ak jeho polohu premietneme na zvislý priemer kružnice, priemet vykonáva presne taký pohyb ako závažie na pružine.
Harmonický pohyb je teda priemetom rovnomerného pohybu po kružnici na priemer kružnice.

Dôvod, prečo si pomáhame kružnicou, je matematický. Rovnomerný pohyb po kružnici má jedinú veličinu, ktorá rastie lineárne s časom, a tou je uhol . Kmitanie samotné je zložitejšie, pretože teleso v krajných polohách spomaľuje, zastaví, mení smer a znova zrýchľuje. Pri opise cez priemet táto zložitosť zaniká, stačí sledovať polohu bodu na kružnici a zvyšok obstarajú funkcie sínus a kosínus. Tento postup využíva fyzika pri striedavom prúde, pri vlnení aj v kvantovej mechanike, kde sa každý kmitavý dej reprezentuje otáčajúcim sa vektorom, takzvaným fázorom.
Z opisu cez kružnicu vyplýva aj vzťah pre uhlovú frekvenciu. Bod obehne celú kružnicu, teda radiánov, práve za jednu periódu:
Uhol, ktorý určuje okamžitú polohu bodu na kružnici, a tým aj okamžitú výchylku oscilátora, nazývame fáza:
Veličina je počiatočná fáza a udáva polohu bodu v čase . Ak pohyb začína v rovnovážnej polohe, platí a výchylku opisuje čistý sínus. Ak sa začína v krajnej polohe, platí a výsledkom je kosínus.
Kmitanie znázorňujeme dvoma spôsobmi:
Časový diagram je graf závislosti výchylky od času, teda sínusoida.Fázorový diagram znázorňuje vektor dĺžky otáčajúci sa uhlovou rýchlosťou , ktorého priemet dáva okamžitú výchylku.