Rozpustnosť a krivky rozpustnosti

Rozpustnosť (s) je hmotnosť látky, ktorá sa pri danej teplote rozpustí v 100 g rozpúšťadla za vzniku nasýteného roztoku.

Rozpustnosť závisí od:

• povahy látky a rozpúšťadla: platí pravidlo „podobné sa rozpúšťa v podobnom“, napríklad iónové a polárne látky sa rozpúšťajú v polárnej vode,

• teploty,

• tlaku, a to pri plynoch.

Krivka rozpustnosti je graf závislosti rozpustnosti od teploty. Na vodorovnej osi je teplota, na zvislej rozpustnosť v gramoch látky na 100 g vody. Hodnota sa odčíta tak, že od danej teploty sa postupuje zvislo ku krivke a z nej vodorovne na os rozpustnosti. Napríklad pri $60,^\circ\mathrm{C}$ sa v 100 g vody rozpustí približne 110 g $\mathrm{KNO_3}$.

Pri väčšine tuhých látok rozpustnosť s teplotou rastie. Pri $\mathrm{KNO_3}$ rastie výrazne, pri NaCl sa mení len minimálne. Látky, ktorých rozpustnosť s teplotou výrazne rastie, sa dajú dobre čistiť kryštalizáciou.

Pri plynoch rozpustnosť s teplotou klesá, preto teplá sýtená voda rýchlo stráca oxid uhličitý. Klesajúcu rozpustnosť má aj hydroxid vápenatý $\mathrm{Ca(OH)_2}$.

Rozpustnosť nie je to isté ako rýchlosť rozpúšťania. Miešanie, zahriatie a rozdrvenie látky urýchlia rozpúšťanie, ale ak sa teplota nezmení, množstvo látky, ktoré sa môže rozpustiť, zostáva rovnaké.