Preskočiť na obsah
Späť na kurz

Zobrazovanie optickými sústavami

Zrkadlá

Rovinné zrkadlo vytvára obraz, ktorý je neskutočný a priamy, rovnako veľký ako predmet a súmerne položený za rovinou zrkadla. Neskutočný obraz vzniká v mieste, kde sa pretínajú predĺženia odrazených lúčov, nie samotné lúče, preto ho nemožno zachytiť na tienidlo.

Vznik neskutočného obrazu v rovinnom zrkadle. Predmet stojí pred zvislým rovinným zrkadlom. Jeden lúč dopadá rovnobežne s osou a odráža sa sám po sebe, druhý dopadá šikmo. Spätné predĺženia oboch odrazených lúčov sa pretínajú za zrkadlom, kde vzniká neskutočný, priamy a rovnako veľký obraz súmerne položený za zrkadlom.

Guľové zrkadlo má ohnisko v polovici vzdialenosti medzi vrcholom a stredom krivosti. Platí teda vzťah:

f=r2f = \dfrac{r}{2}

Konštrukcia obrazu sa opiera o tri význačné lúče.

  1. Lúč rovnobežný s optickou osou sa po odraze láme do ohniska F.

  2. Lúč prechádzajúci cez stred krivosti C dopadá kolmo na plochu a vracia sa po sebe.

  3. Lúč prechádzajúci cez ohnisko F sa po odraze šíri rovnobežne s optickou osou.

  4. Priesečník ľubovoľných dvoch z týchto lúčov určuje polohu obrazu.

Konštrukcia obrazu dutým guľovým zrkadlom. Predmet je pred stredom krivosti dutého zrkadla. Z vrcholu predmetu vychádzajú tri lúče: rovnobežný s osou sa odráža cez ohnisko, lúč cez ohnisko sa odráža rovnobežne s osou a lúč cez stred krivosti sa vracia po sebe. Lúče sa pretínajú medzi ohniskom a stredom krivosti, kde vzniká skutočný, prevrátený a zmenšený obraz.