Preskočiť na obsah
Späť na kurz

Zobrazovanie optickými sústavami

Ľudské oko a zorný uhol

Oko je prirodzená optická sústava. Obraz vzniká na sietnici a je skutočný, prevrátený a zmenšený. To, že vnímaný svet nie je otočený, zabezpečuje spracovanie signálu v mozgu.

Schéma ľudského oka a vznik obrazu na sietnici. Svetlo z predmetu prechádza rohovkou a očnou šošovkou, ktoré ho sústredia na sietnicu na zadnej stene oka. Na sietnici vzniká skutočný, prevrátený a zmenšený obraz.

Veľkosť, akou predmet vnímame, neurčuje len jeho skutočná výška, ale aj vzdialenosť. Rozhodujúci je zorný uhol ττ, teda uhol, pod ktorým predmet vidíme. Pre malé uhly platí

tan⁡τ≈τ≈yl\tan\tau \approx \tau \approx \dfrac{y}{l}

kde yy je výška predmetu a ll jeho vzdialenosť od oka.

Za štandard sa berie konvenčná zraková vzdialenosť l0=25 cml_0 = 25\ \mathrm{cm}, na ktorej zdravé oko pozoruje blízke predmety bez únavy.

Závislosť zorného uhla od vzdialenosti predmetu. Dva rovnako vysoké predmety sú v rôznej vzdialenosti od oka. Bližší predmet vidíme pod väčším zorným uhlom tau jedna, vzdialenejší pod menším zorným uhlom tau dva. So zväčšujúcou sa vzdialenosťou sa zorný uhol zmenšuje.

Svetelný vnem v oku pretrváva ešte krátky čas po zániku podnetu, približne 1/16 sekundy.

Táto zotrvačnosť oka spôsobuje, že rýchlo za sebou premietané statické obrázky vnímame ako plynulý pohyb, na čom je založený film (24 snímok za sekundu) aj animácia.