Práca
Vo fyzike koná sila prácu vtedy, keď pôsobí na teleso a teleso sa pri tom pohybuje v smere tej sily, alebo aspoň v smere, ktorý má so silou nejakú spoločnú zložku. Vzťah pre prácu je:
Tu je veľkosť pôsobiacej sily, je dráha, ktorú teleso prejde, a je uhol medzi vektorom sily a smerom pohybu.
Jednotkou práce je joule, značíme ho . Jeden joule je práca, ktorú vykoná sila jedného newtonu, keď posunie teleso o jeden meter v smere pôsobenia sily. V základných jednotkách:
V technickej praxi sa používa aj wattsekunda, ktorá je presne rovná joulu, teda , a hlavne kilowatthodina . To je jednotka, ktorú poznáš z účtu za elektrinu. To, čo platíme doma za spotrebovanú energiu, sú v skutočnosti práve tie kilowatthodiny.
Teraz k uhlu , čo je časť, ktorá najviac trápi ľudí pri prvom stretnutí s definíciou práce. Rozlišujeme tri prípady:
Ak je uhol menší ako 90 stupňov, je kladný a práca je kladná (). Sila teleso urýchľuje, koná na ňom prácu. Príklad: ťaháš sane po snehu.
Ak je uhol väčší ako 90 stupňov, je záporný a práca je záporná (). Sila teleso brzdí. Príklad: trenie pri pohybe.
Ak je uhol presne 90 stupňov, tak a práca je nulová (). Sila nekoná žiadnu prácu, hoci pôsobí na teleso, ktoré sa pohybuje.

Predstav si, že nesieš v ruke nákupnú tašku a kráčaš vodorovne. Sila, ktorou držíš tašku, smeruje nahor, proti gravitácii. Ale pohybuješ sa vodorovne. Uhol medzi silou a smerom pohybu je 90 stupňov, a tak z fyzikálneho hľadiska nekonáš žiadnu prácu, aj keď ťa po čase bolí ruka.
Podobne, keď držíš tašku a stojíš na mieste. Nie je žiadny pohyb, takže a teda žiadna práca.
Vo fyzike platí, že ak sa teleso nepohybuje, nekoná sa práca, aj keď naň pôsobí sila. Lenže naše svaly sú aj tak unavené, pretože v nich prebiehajú zložité biochemické procesy, pri ktorých sa minie energia, hoci navonok žiadna práca vykonaná nie je.