Preskočiť na obsah
Späť na kurz

Ohmov zákon a Kirchhoffove zákony

Elektrický zdroj

Aby v obvode prúd trvalo tiekol, musí niekto/niečo neustále udržiavať napätie, čiže hnať náboj proti silám elektrického poľa. Presne to robí elektrický zdroj.

Vo vonkajšom obvode tečie prúd od kladného pólu k zápornému, teda v smere poľa. Vnútri zdroja však musí náboj ísť opačne, od mínusu k plusu, a to znamená, že tam pôsobia iné, neelektrostatické sily (chemické, magnetické či tepelné), ktoré konajú prácu proti poľu. Podľa toho, akou energiou to zabezpečujú, rozlišujeme zdroje chemické (batéria, akumulátor), elektrodynamické (dynamo, alternátor), termoelektrické (termočlánok) a fotoelektrické (slnečný článok).

V uzavretom obvode tečie prúd I vo vonkajšej časti od kladného pólu k zápornému, no vnútri zdroja neelektrostatická sila ženie kladný náboj opačne, od záporného pólu ku kladnému, a poháňa tak prúd cez záťaž R.

Keď zdroj nie je zaťažený, teda nič z neho neodoberáme, na svorkách meriame jeho najvyššie možné napätie, ktoré voláme elektromotorické napätie UeU_e. Len čo pripojíme záťaž a začne tiecť prúd II, napätie na svorkách klesne. Dôvodom je vnútorný odpor zdroja RiR_i, na ktorom časť napätia padne. Skutočné svorkové napätie je preto:

U=Ue−RiIU = U_e - R_i I

Pri I=0I = 0 dostávame U=UeU = U_e, ale hneď ako tečie prúd, svorkové napätie je vždy menšie než elektromotorické.

Graf ukazuje, že svorkové napätie U lineárne klesá s rastúcim prúdom I z maximálnej hodnoty U rovné U_e (elektromotorické napätie) pri nulovom prúde.