Preskočiť na obsah
Späť na kurz

Molekulová fyzika a termodynamika

Avogadrova konštanta

Poslednou témou tejto lekcie je Avogadrova konštanta a s ňou úzko súvisiaci mól. Predstav si, že chceš zistiť, koľko molekúl sa nachádza v jednom litri vody. Výsledné číslo je rádovo okolo 3⋅10253 \cdot 10^{25}, a pracovať s takými hodnotami v každodennej chémii aj fyzike je úplne nepraktické.

Preto sa zaviedla nová jednotka látkového množstva, ktorou je mól. Jeden mól látky obsahuje rovnaký počet častíc, ako je atómov v 12 gramoch uhlíka 12C^{12}C, a tento počet sa nazýva Avogadrova konštanta:

NA=6,022⋅1023 mol−1N_A = 6{,}022 \cdot 10^{23}\ \mathrm{mol^{-1}}

Ak teda máš 1 mól vody, čo je približne 18 gramov, nachádza sa v ňom 6,022⋅10236,022 \cdot 10^{23}molekúl, a ak máš dva móly, je ich dvojnásobok. Počet častíc vypočítaš zo vzťahu:

N=n⋅NAN = n \cdot N_A

kde nn je látkové množstvo v móloch a NN je celkový počet častíc. Význam Avogadrovej konštanty spočíva v tom, že prepája dva svety, mikrosvet jednotlivých atómov a molekúl, ktoré nikdy fyzicky neuvidíš, a makrosvet merateľných veličín, teda gramy, litre a móly. Bez nej by sa chémia ani fyzika látok nedali poriadne robiť.

A aby si mal predstavu, aké je to číslo, v jednom obyčajnom pohári vody je viac molekúl, než je hviezd v celom pozorovateľnom vesmíre.