Vývoj názorov na mikrosvet
Klasická fyzika dokázala presne opísať pohyb telies, elektrinu aj vlnenie, no na konci 19. storočia zostali javy, ktoré nevedela vysvetliť. Nedokázala správne opísať žiarenie čierneho telesa, nevedela vysvetliť fotoelektrický jav a nedokázala odôvodniť, prečo je atóm vôbec stabilný.
Tieto rozpory viedli k vzniku novej teórie, ktorú nazývame kvantová fyzika.
Zásadný obrat priniesol v roku 1900 Max Planck, ktorý predpokladal, že energia sa nevyžaruje spojito, ale po nedeliteľných porciách, ktoré nazval kvantá. Energia jedného kvanta je priamo úmerná frekvencii žiarenia:
Konštantu úmernosti dnes voláme Planckova konštanta a má hodnotu:
Ide o jednu zo základných konštánt kvantového sveta.
Na Planckovu myšlienku nadviazali ďalší fyzici. Albert Einstein v roku 1905 ukázal, že aj samotné svetlo má časticovú povahu a skladá sa z častíc, ktoré dnes voláme fotóny. Niels Bohr v roku 1913 zdôvodnil stabilitu atómu predpokladom, že elektróny v atóme majú len diskrétne hodnoty energie. Louis de Broglie napokon v roku 1924 prišiel s myšlienkou, že aj častice s hmotnosťou majú súčasne vlnové vlastnosti.
Týmito krokmi vznikla ucelená predstava mikrosveta, v ktorom sa energia aj vlastnosti častíc menia po skokoch (kvantách).