Reálne tekutiny a odporová sila
Doteraz sme sa bavili o ideálnych tekutinách bez vnútorného trenia a bez viskozity. Pripomeňme si ten rozdiel: reálna tekutina má vnútorné trenie, čiže viskozitu, kým ideálna tekutina je bez viskozity. Pri prúdení reálnej tekutiny je jej pohyb brzdený silami vnútorného trenia a energia sa pri tom stráca, premieňa sa na teplo.
Čo sa stane, keď sa v tekutine pohybuje teleso, napríklad lietadlo letiace vzduchom alebo loď plaviaca sa po mori? Pôsobí na neho odpor prostredia, sila, ktorá brzdí jeho pohyb, pričom v kvapalinách ju voláme hydrodynamickou a v plynoch aerodynamickou silou.
Veľkosť odporovej sily závisí od troch vecí.
Hustota prostredia , keďže v hustejšom prostredí je odpor väčší, vo vode oveľa väčší než vo vzduchu.
Rýchlosť telesa vzhľadom na prostredie, lebo čím rýchlejšie sa pohybuješ, tým viac ťa prostredie brzdí.
Veľkosť, tvar a materiál povrchu telesa, pričom guľatý a pretiahnutý tvar má menší odpor než hranatý.
Vzťah pre aerodynamickú odporovú silu odvodil Isaac Newton:
kde je súčiniteľ odporu závislý od tvaru telesa, hustota prostredia, obsah priečneho prierezu telesa a jeho rýchlosť. Všimni si, že odporová sila rastie s druhou mocninou rýchlosti, takže keď zdvojnásobíš rýchlosť auta, odpor vzduchu narastie štyrikrát. Práve preto spotreba paliva nad rastie tak rýchlo a preto majú športové autá nízky, pretiahnutý tvar, aby mali čo najmenšie aj .

Keďže na súčiniteli odporu veľmi záleží, snažíme sa ho čo najviac zmenšiť všade, kde ide o rýchlosť. Plavci si holia telo a obliekajú tesné kombinézy, akou bol slávny LZR Racer, v ktorom Michael Phelps na olympiáde v roku 2008 pomohol prekonať desiatky svetových rekordov, aby zmenšili odpor vody o povrch tela. Cyklisti majú kvapkovité prilby, schované káble, tesné kombinézy a v sedle sa predkláňajú do polohy, ktorá zmenšuje aj , aj . Autá majú zaoblené tvary, vlaky ako Shinkansen či TGV dlhé špicaté predky a lietadlá kvapkovitý trup, pretože tvar kvapky je najlepší aerodynamický tvar a má až desaťkrát menšie než kocka. A z rovnakého dôvodu majú ryby a delfíny hladké, predĺžené telá, takže prírode sa aerodynamiku podarilo vyriešiť oveľa skôr než ľuďom.