Bernoulliho rovnica
Vieme teda, že v zúženej časti je rýchlosť väčšia, , z čoho priamo vyplýva, že častice tam majú aj väčšiu kinetickú energiu:
Zároveň však musí platiť zákon zachovania mechanickej energie:
Ak kinetická energia narástla, niečo iné muselo klesnúť. Nejde pritom o tiažovú potenciálnu energiu , lebo trubica je vodorovná a nijaká výška sa nemení. Klesá iný typ potenciálnej energie, tlaková potenciálna energia kvapaliny, ktorú má vďaka svojmu tlaku, a jej úbytok sa prejaví poklesom tlaku v zúženej časti. Vyjadríme ju ako:
Zákon zachovania mechanickej energie potom zapíšeme takto:
Hmotnosť vyjadríme cez hustotu, , a dosadíme:
Keď to celé vydelíme objemom, teda počítame energiu pripadajúcu na jednotkový objem, dostaneme slávnu Bernoulliho rovnicu:
Je to jednoduchý vzťah, ktorý hovorí, že súčet kinetickej a tlakovej energie jednotkového objemu prúdiacej tekutiny sa nemení.
Z Bernoulliho rovnice priamo vyplýva hydrodynamický paradox:
tam, kde tekutina prúdi rýchlejšie, je nižší tlak, a naopak, kde prúdi pomaly, je tlak vyšší.

Znie to absurdne, no je to naozaj tak, pretože musí zostať zachovaná celková mechanická energia, a ak rastie jej kinetická zložka, tlaková musí klesať. Tento paradox vidno na mnohých miestach. Pri sprchovaní teplou vodou padajúca voda strháva so sebou vzduch a vytvára rýchlejšie prúdenie, teda nižší tlak, a vzduch vonku s vyšším atmosférickým tlakom doslova tlačí závesy dovnútra. Z rovnakého dôvodu sú na železničných nástupištiach žlté čiary: keď okolo teba presviští rýchlik rýchlosťou , vzduch medzi tebou a vlakom prúdi extrémne rýchlo, jeho tlak prudko klesne a nasáva ťa k vlaku, a preto počas prejazdu rýchlika nikdy nestoj pri okraji nástupišťa.