Preskočiť na obsah
Späť na kurz

Elektromagnetické vlnenie

Svetlo a index lomu

Svetlo je elektromagnetické vlnenie s vlnovou dĺžkou v intervale λ∈⟨380; 780⟩ nm\lambda \in \langle 380;\ 780 \rangle\ \mathrm{nm}

O jeho vlnovej povahe svedčí interferencia (Youngov pokus), ohyb a polarizácia. Vo vákuu sa svetlo šíri najväčšou možnou rýchlosťou cc, v každom látkovom prostredí je jeho rýchlosť vv menšia než cc.

Pomer týchto dvoch rýchlostí udáva absolútny index lomu prostredia, ktorý je vždy väčší alebo rovný jednej:

n=cvn = \dfrac{c}{v}

Ak porovnávame dve prostredia navzájom, používame relatívny index lomu druhého prostredia vzhľadom na prvé:

n21=n2n1=v1v2n_{21} = \dfrac{n_2}{n_1} = \dfrac{v_1}{v_2}

Pre orientáciu: vzduch má index lomu približne 1,001{,}00, voda 1,331{,}33, sklo približne 1,51{,}5 a diamant až 2,422{,}42.

Vysoký index lomu diamantu spôsobuje, že sa v ňom svetlo šíri pomaly a výrazne sa láme, čo dáva tomuto nerastu jeho charakteristický lesk.