Preskočiť na obsah
Späť na kurz

Elektromagnetické vlnenie

Ohyb a rozklad svetla

Ohyb, teda difrakcia, je odklonenie vlnenia od priamočiarej dráhy, keď narazí na prekážku alebo štrbinu, ktorej rozmer je porovnateľný s vlnovou dĺžkou λ\lambda. Ohyb sa dá pozorovať len u vlnenia, a preto je priamym dôkazom vlnovej povahy svetla.

Rovinné vlnoplochy dopadajú zľava na nepriehľadnú prekážku so štrbinou, ktorej rozmer je blízky vlnovej dĺžke. Za štrbinou sa vlnenie mení na kruhové vlnoplochy a šíri sa aj do strán, čím sa odkláňa od priamočiarej dráhy.

Rozklad bieleho svetla, teda disperzia, súvisí s tým, že index lomu prostredia mierne závisí od vlnovej dĺžky. Červená zložka má menší index lomu a láme sa menej, fialová zložka má väčší index lomu a láme sa viac. Ostatné farby ležia medzi nimi. Hranol preto rozloží biele svetlo na spojité spektrum dúhových farieb v poradí od červenej po fialovú.

Trojuholníkový hranol rozkladá vstupujúci biely lúč na spojité spektrum. Červená zložka sa láme najmenej a vychádza najvyššie, fialová sa láme najviac a vychádza najnižšie, medzi nimi ležia oranžová, žltá, zelená a modrá.

Rovnaký dej stojí za vznikom dúhy. Slnečné svetlo pri prechode dažďovými kvapkami podstupuje lom, potom odraz na zadnej stene kvapky a napokon opäť lom, pričom sa jednotlivé farby rozdelia a pozorovateľ ich vidí v charakteristickom dúhovom oblúku.