Ohyb a rozklad svetla

Ohyb, teda difrakcia, je odklonenie vlnenia od priamočiarej dráhy, keď narazí na prekážku alebo štrbinu, ktorej rozmer je porovnateľný s vlnovou dĺžkou $\lambda$. Ohyb sa dá pozorovať len u vlnenia, a preto je priamym dôkazom vlnovej povahy svetla.

Rozklad bieleho svetla, teda disperzia, súvisí s tým, že index lomu prostredia mierne závisí od vlnovej dĺžky. Červená zložka má menší index lomu a láme sa menej, fialová zložka má väčší index lomu a láme sa viac. Ostatné farby ležia medzi nimi. Hranol preto rozloží biele svetlo na spojité spektrum dúhových farieb v poradí od červenej po fialovú.