Preskočiť na obsah
Späť na kurz

Elektromagnetické vlnenie

Infračervené, ultrafialové a röntgenové žiarenie, čierne teleso

Infračervené žiarenie má vlnovú dĺžku väčšiu než 780 nm. Vyžaruje ho každé teleso s teplotou nad 0 K, preto ho označujeme aj ako tepelné žiarenie.

Ultrafialové žiarenie má vlnovú dĺžku menšiu než 380 nm. Nesie väčšiu energiu, ionizuje, spôsobuje opálenie pokožky a ničí mikroorganizmy.

Röntgenové žiarenie vzniká pri prudkom brzdení rýchlych elektrónov na prekážke. Preniká tkanivami rôznou mierou, čo sa využíva v lekárskej diagnostike.

Absolútne čierne teleso je ideálny model, ktorý pohltí všetko dopadajúce žiarenie a zároveň je najúčinnejším možným žiaričom. Rozdelenie intenzity jeho žiarenia podľa vlnovej dĺžky závisí len od teploty. So zvyšujúcou sa teplotou rastie celková vyžiarená energia a maximum vyžarovania sa posúva ku kratším vlnovým dĺžkam. Ak pre tri telesá platí T1>T2>T3T_1 > T_2 > T_3, potom teleso s najvyššou teplotou má maximum pri najkratšej vlnovej dĺžke.

Tri krivky závislosti intenzity vyžarovania čierneho telesa od vlnovej dĺžky pre tri teploty. Teleso s najvyššou teplotou má najvyššiu a najužšiu krivku s maximom pri najkratšej vlnovej dĺžke, s klesajúcou teplotou sa maximum posúva ku dlhším vlnovým dĺžkam a celková intenzita klesá.

Slnko s povrchovou teplotou približne 5800 K má maximum vyžarovania v zelenej časti spektra, zatiaľ čo bežná žiarovka s teplotou okolo 2800 K vyžaruje najviac v infračervenej oblasti, a preto sa väčšina jej príkonu premení na teplo.