Polovodiče a prímesová vodivosť
Problém je, že takto vzniknutých nosičov je pri bežnej teplote stále málo. Preto sa v praxi do čistého polovodiča zámerne pridáva stopové množstvo iného prvku, čomu sa hovorí dopovanie, a takto získanú vodivosť voláme prímesová. Podľa toho, aký prvok zvolíme, si dopredu vyberieme, ktorý nosič bude prevládať.
Keď ku štvormocnému kremíku pridáme päťmocnú prímes, napríklad fosfor alebo arzén, piaty elektrón sa už nemá ako viazať a uvoľní sa. Takáto prímes vlastne elektrón daruje, preto ju nazývame donor, a vzniká polovodič typu N, v ktorom prevažujú elektróny.
Ak namiesto toho pridáme trojmocnú prímes, teda bór, hliník alebo indium, jeden elektrón na väzbu naopak chýba a ostane po ňom diera. Takáto prímes elektróny prijíma, voláme ju akceptor, a dostávame polovodič typu P, kde prevažujú diery.
Zapamätať si to pomôže začiatočné písmeno: N ako negatívny nosič, P ako pozitívny. Navonok zostáva polovodič neutrálny, lebo sme doň pridali iba neutrálne atómy.
