Kyseliny, soli, hydrogensoli a hydráty

Bezkyslíkaté kyseliny

• Vodík a nekov, názov má príponu ovodíková. Nič sa nepočíta.

• $\mathrm{HF}$ kyselina fluorovodíková, $\mathrm{HCl}$ kyselina chlorovodíková...

Kyslíkaté kyseliny

• Obsahujú vodík, centrálny atóm a kyslík.

• Prípona sa riadi oxidačným číslom centrálneho atómu, podľa tej istej rady ako pri oxidoch.

Tip: kyselina je oxid a voda

Vzorec kyseliny si nemusíte pamätať, poskladáte si ho:

1. Z prípony zistite oxidačné číslo centrálneho atómu.

2. Krížovým pravidlom napíšte oxid.

3. Pripočítajte vodu.

4. Skráťte.

Kyselina dusičná (dusík $\mathrm{V}$, oxid $\mathrm{N_2O_5}$):

$\mathrm{N_2O_5} + \mathrm{H_2O} \rightarrow \mathrm{H_2N_2O_6} \rightarrow \mathrm{HNO_3}$

Kyselina sírová (síra $\mathrm{VI}$, oxid $\mathrm{SO_3}$), netreba ani krátiť:

$\mathrm{SO_3} + \mathrm{H_2O} \rightarrow \mathrm{H_2SO_4}$

Kyselina fosforečná (fosfor $V$, oxid $\mathrm{P_2O_5}$):

$\mathrm{P_2O_5} + 3\mathrm{H_2O} \rightarrow \mathrm{H_6P_2O_8} \rightarrow \mathrm{H_3PO_4}$

• Pozor: tu treba pripočítať tri vody. S jednou by vyšla kyselina metafosforečná $\mathrm{HPO_3}$. Toto je jediná vec, ktorú si pri tomto postupe treba pamätať zvlášť.

Soli

• Soľ vznikne, keď vodíky kyseliny nahradí kov. Z $\mathrm{H_2SO_4}$ tak vznikne napríklad $\mathrm{K_2SO_4}$.

• Podstatné meno je názov aniónu (zvyšku kyseliny), prídavné meno patrí kovu.

• Síran draselný: „síran“ je anión, „draselný“ je draslík.

Názvy aniónov netreba učiť ako novú tabuľku

• Soli bezkyslíkatých kyselín majú príponu id: $\mathrm{NaCl}$ chlorid sodný.

• Pri kyslíkatých stačí v názve kyseliny zmeniť koncové á na an.

Vzorec soli z názvu

1. Zistite, z ktorej kyseliny anión pochádza.

2. Odoberte jej vodíky. Koľko vodíkov odoberiete, taký záporný náboj má anión.

3. Spojte anión s kovom krížovým pravidlom.

Dusičnan vápenatý

• dusičnan pochádza z $\mathrm{HNO_3}$

• po odobratí jedného vodíka zostane $\mathrm{NO_3^{-}}$

• vápenatý znamená $\mathrm{II}$

• Skupiny $\mathrm{NO_3}$ sú dve, preto zátvorka, rovnako ako pri hydroxidoch.

Hydrogensoli

• Vznikajú z kyselín s viacerými vodíkmi, keď kov nahradí len časť vodíkov.

• Vodík, ktorý zostal, sa v názve označí predponou hydrogen. Ak zostanú dva, pridá sa di.

Hydráty

• Kryštalické látky, ktoré majú vodu viazanú priamo v kryštálovej mriežke.

• Vo vzorci je voda za bodkou, v názve je jej počet vyjadrený gréckou číslovkou.

• Grécke číslovky: 1 mono, 2 di, 3 tri, 4 tetra, 5 penta, 6 hexa, 7 hepta, 8 okta, 9 nona, 10 deka