Vlhkosť vzduchu a rosný bod

Poslednou témou je vodná para v atmosfére, keďže vzduch okolo nás vždy obsahuje nejaké jej množstvo. Prvou veličinou, ktorá toto množstvo popisuje, je absolútna vlhkosť $\Phi$. Je to hmotnosť vodnej pary obsiahnutej v jednom kubickom metri vzduchu

Jednotkou je $\mathrm{kg \cdot m^{-3}}$. V praxi je však užitočnejšia relatívna vlhkosť $\varphi$, ktorá hovorí, na koľko percent je vzduch nasýtený parou pri danej teplote

Veličina$\Phi_{\max}$ predstavuje maximálne množstvo pary, ktoré vzduch pri danej teplote vôbec dokáže pojať, teda stav, keď sa para stane nasýtenou. Príjemné prostredie zodpovedá relatívnej vlhkosti približne $50$až $70\ \%$.

Zostáva vysvetliť rosný bod. Predstav si vzduch s nejakou vlhkosťou, ktorý začneme ochladzovať. Pri ochladzovaní klesá hodnota $\Phi_{\max}$, no skutočná absolútna vlhkosť $\Phi$zostáva nezmenená, takže relatívna vlhkosť rastie. Pri určitej teplote dosiahne relatívna vlhkosť$100\ \%$ a para sa stane nasýtenou. Túto teplotu voláme rosný bod. Pri ďalšom ochladzovaní už para kondenzuje a vzniká rosa na tráve, hmla vo vzduchu alebo kondenzát na chladnom okne.