Sublimácia, desublimácia a nasýtená para
Niektoré látky vedia kvapalnú fázu preskočiť úplne a z tuhého stavu prejdú rovno na plyn. Tento dej voláme sublimácia. Učebnicovým príkladom je suchý ľad, teda zmrznutý oxid uhličitý, ktorý sa pri izbovej teplote nemení na kvapalinu, ale rovno na plyn. Sublimuje aj jód, naftalén a v mraze dokonca sneh.
To vysvetľuje, prečo môže sneh postupne miznúť aj vtedy, keď teplota nikdy nevystúpi nad nulu.
Skupenské teplo sublimácie zapisujeme rovnako ako pri ostatných premenách
Desublimácia je opačný dej, pri ktorom sa para priamo mení na tuhú látku.
Takto vzniká inovať alebo ľadové kvety na okne v zime, keď sa vodná para zo vzduchu priamo premení na drobné ľadové kryštály.
S vyparovaním úzko súvisí ešte jedno dôležité rozlíšenie, a to nasýtená a prehriatá para. Predstav si uzavretú nádobu s vodou. Voda sa neustále odparuje, no zároveň časť pary kondenzuje späť. Keď sa rýchlosť odparovania a kondenzácie vyrovná, para je v rovnováhe s kvapalinou a voláme ju nasýtená para. Pri danej teplote má presne určený maximálny tlak. Ak paru ďalej zahrievame, no už bez prítomnosti kvapaliny, vznikne prehriatá para. Tá má vyššiu teplotu, než by zodpovedala tlaku nasýtenej pary, správa sa ako bežný plyn a riadi sa stavovou rovnicou ideálneho plynu.
Práve prehriatá para poháňa parné turbíny.