Kapilárna elevácia a depresia
Kapilára je veľmi tenká trubica s vnútorným polomerom menším ako približne . V takej úzkej trubici tvorí zakrivený povrch kvapaliny podstatnú časť celého priestoru, a preto sa účinok povrchového napätia prejaví oveľa výraznejšie než v širokej nádobe.
Ak je kvapalina zmáčavá, ako voda v skle, povrchové napätie ju v kapiláre vytiahne nahor a jej hladina stúpne nad úroveň okolitej voľnej hladiny. Tento jav voláme kapilárna elevácia. Ak je kvapalina nezmáčavá, napríklad ortuť v skle, deje sa opak, hladina v kapiláre klesne pod úroveň okolia, čo je kapilárna depresia. V oboch prípadoch platí jednoduché pravidlo: čím je kapilára užšia, tým väčšia je elevácia alebo depresia.
Tento nenápadný jav má obrovský význam v prírode. Práve vďaka nemu vystupuje voda z koreňov cez tenučké kapiláry v stonke až do koruny stromu, a to aj do výšky desiatok metrov, celkom bez pumpy. Na rovnakom princípe nasáva knôt v sviečke roztavený vosk a voda vsakuje hlboko do pôdy.