Plávanie, vznášanie sa a klesanie

Keď teraz všetko spojíme, môžeme sa pozrieť, čo sa s telesom v kvapaline stane. Pôsobia naň dve sily, tiažová smerujúca nadol a vztlaková smerujúca nahor:

kde $\rho_t$ je hustota telesa a $\rho$ hustota kvapaliny. O výsledku rozhoduje porovnanie týchto dvoch hustôt a nastať môžu tri prípady.

1. Ak je $\rho_t > \rho$, tiažová sila prevažuje nad vztlakovou, $F_G > F_{\mathrm{vz}}$, a teleso klesá ku dnu, tak ako železo, oceľ, kameň či sklo vo vode.

2. Ak je $\rho_t = \rho$, sily sú v rovnováhe,$F_G = F_{\mathrm{vz}}$, a teleso sa vznáša v ľubovoľnej hĺbke; takto sa správa ryba, ktorá si mení objem plynového mechúra, aj ponorka so svojimi balastnými nádržami napúšťanými vodou alebo vyprázdňovanými vzduchom.

3. Ak je $\rho_t < \rho$, prevažuje vztlaková sila, $F_G < F_{\mathrm{vz}}$, a teleso sa čiastočne vynorí, kým sa vztlaková sila nezníži natoľko, aby sa vyrovnala tiažovej; tak plávajú drevo, ľad, olej, vosk či polystyrén.

Toto porovnanie hustôt vysvetľuje aj to, prečo lode z ocele plávajú, hoci oceľ má hustotu okolo $7,800\ \mathrm{kg \cdot m^{-3}}$a voda len $1,000\ \mathrm{kg \cdot m^{-3}}$. Hustota telesa sa totiž nepočíta z hustoty materiálu, ale z celkovej hmotnosti telesa delenej jeho celkovým objemom, a v lodi je väčšina objemu vyplnená vzduchom. Priemerná hustota celej lode je preto menšia než hustota vody a loď pláva; keby si tú istú oceľ stlačil do guľôčky, klesla by ku dnu. Rovnaká myšlienka objasňuje, prečo sa v Mŕtvom mori dá ležať na hladine s rozpaženými rukami a čítať si noviny. Mŕtve more má extrémne vysokú slanosť, okolo $34\ \%$soli, a preto hustotu zhruba $1,240\ \mathrm{kg \cdot m^{-3}}$, oveľa vyššiu než bežná voda. Vztlaková sila je tam natoľko veľká, že ľudské telo, ktoré v obyčajnej vode pri uvoľnení mierne klesá, v slanej vode Mŕtveho mora jednoducho pláva.