Archimedov zákon
Veľkosť vztlakovej sily popisuje Archimedov zákon:
teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované hydrostatickou vztlakovou silou, ktorej veľkosť sa rovná tiaži kvapaliny vytlačenej ponorenou časťou telesa.
Matematicky:
kde je objem ponorenej časti telesa, hustota kvapaliny a tiažové zrýchlenie. Súčin je hmotnosť kvapaliny, ktorá by sa do daného objemu zmestila, a po vynásobení dostaneme jej tiaž, presne ako hovorí znenie zákona.
Zákon objavil starogrécky učenec Archimedes zo Syrakúz v 3. storočí pred naším letopočtom, vraj práve vo chvíli, keď si sadol do vane. Kráľ mu totiž zadal úlohu zistiť, či ho zlatník nepodviedol. Dal si vyrobiť zlatú korunu a podozrieval, že do nej zlatník zamiešal lacnejšie striebro a časť zlata si nechal, pričom Archimedes mal podvod dokázať bez toho, aby korunu poškodil. Keď si sadol do plnej vane, všimol si, že voda vystúpila, lebo ju vytlačil svojím telom, a vtedy mu to došlo. Stačilo ponoriť korunu do vody a odmerať, koľko vody vytlačí, čím získal jej objem, potom ju odvážiť a vypočítať hustotu. Ak by koruna bola z čistého zlata, hustota by sedela, inak by bol podvod dokázaný. Archimedes vraj od radosti vyskočil z vane a nahý behal ulicami Syrakúz s krikom „Heuréka, Heuréka! ", po grécky „Našiel som to! ". Podvod skutočne odhalil, koruna z čistého zlata nebola.
Či sa to celé stalo presne takto, sa už nedozvieme, no princíp, ktorý objavil, používame dodnes rovnako ako pred vyše dvetisíc rokmi.