Archimedov zákon

Veľkosť vztlakovej sily popisuje Archimedov zákon:

teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované hydrostatickou vztlakovou silou, ktorej veľkosť sa rovná tiaži kvapaliny vytlačenej ponorenou časťou telesa.

Matematicky:

kde $V$ je objem ponorenej časti telesa, $\rho$ hustota kvapaliny a $g$tiažové zrýchlenie. Súčin $V \cdot \rho$ je hmotnosť kvapaliny, ktorá by sa do daného objemu zmestila, a po vynásobení $g$ dostaneme jej tiaž, presne ako hovorí znenie zákona.

Zákon objavil starogrécky učenec Archimedes zo Syrakúz v 3. storočí pred naším letopočtom, vraj práve vo chvíli, keď si sadol do vane. Kráľ mu totiž zadal úlohu zistiť, či ho zlatník nepodviedol. Dal si vyrobiť zlatú korunu a podozrieval, že do nej zlatník zamiešal lacnejšie striebro a časť zlata si nechal, pričom Archimedes mal podvod dokázať bez toho, aby korunu poškodil. Keď si sadol do plnej vane, všimol si, že voda vystúpila, lebo ju vytlačil svojím telom, a vtedy mu to došlo. Stačilo ponoriť korunu do vody a odmerať, koľko vody vytlačí, čím získal jej objem, potom ju odvážiť a vypočítať hustotu. Ak by koruna bola z čistého zlata, hustota by sedela, inak by bol podvod dokázaný. Archimedes vraj od radosti vyskočil z vane a nahý behal ulicami Syrakúz s krikom „Heuréka, Heuréka! ", po grécky „Našiel som to! ". Podvod skutočne odhalil, koruna z čistého zlata nebola.