Znázornenie poľa a siločiary

Keď máme intenzitu $\overrightarrow{E}$ definovanú, vieme ju nakresliť v každom bode priestoru okolo náboja. Dostaneme tak súbor vektorov rozmiestnených v priestore, čomu hovoríme vektorové pole, a takémuto zobrazeniu vektorový model poľa. Vektorový model je presný, no keď chceme vidieť celkový tvar poľa, býva dosť neprehľadný. Preto sa častejšie používa druhý spôsob, a tým sú siločiary.

Siločiara je myslená čiara, ktorej dotyčnica má v každom bode smer intenzity $\overrightarrow{E}$. Akoby sme tie šípky z vektorového modelu plynulo pospájali do súvislých čiar. Platia pri nich tri pravidlá.

1. Siločiary začínajú na kladných nábojoch a končia na záporných (prípadne pokračujú do nekonečna), pričom orientované sú vždy od plusu k mínusu.

2. Nikdy sa navzájom nepretínajú, pretože v každom bode má pole iba jeden smer.

3. Ich hustota zodpovedá veľkosti poľa, takže tam, kde sú siločiary hustejšie, je pole silnejšie.

Keď už vieme, ako pole kresliť, pozrime sa na dva najdôležitejšie typy, s ktorými budeme pracovať.

• Radiálne pole vzniká okolo bodového náboja. Jeho siločiary smerujú zo stredu von pri kladnom náboji a do stredu pri zápornom. Toto pole nie je rovnomerné, bližšie k náboju je silnejšie a ďalej slabšie.

• Homogénne pole vzniká typicky medzi dvomi rovnobežnými nabitými platňami. Jeho siločiary sú rovnobežné a intenzita $\overrightarrow{E}$ má všade rovnakú veľkosť aj smer. Ide o najjednoduchší prípad a väčšina úloh sa počíta práve s ním.