Elektrické pole a intenzita

Spomenuli sme, že okolo náboja je pole, ale čo to vlastne je. Elektrické pole je odpoveďou na otázku, ako môže náboj cítiť silu cez zdanlivo prázdny priestor. Je to iná forma hmoty, pretože hmotu tvorí látka aj pole. Nevidíme ho, no prenáša silu medzi nábojmi a nesie energiu.

Keď už vieme, že pole existuje, potrebujeme ho vedieť aj kvantitatívne opísať, teda povedať, aké je v danom mieste silné. Na to slúži intenzita. Predstav si pevný náboj $+Q$ a k nemu priložený malý skúšobný náboj $+q$, ktorý bude cítiť odpudivú silu. Keby si s týmto skúšobným nábojom obišiel pevný náboj po kružnici, sila by mala všade rovnakú veľkosť, len zakaždým iný smer, vždy preč od stredu.

Háčik je v tom, že táto sila stále závisí od $q$. S väčším skúšobným nábojom by sme dostali väčšiu silu, takže sila nepopisuje samotné pole, ale iba pôsobenie na konkrétny náboj.

A to je intenzita elektrického poľa. Je to vektor, jeho jednotkou je $\mathrm{V \cdot m^{-1}}$(rovnako aj $\mathrm{N \cdot C^{-1}}$) a jeho smer je totožný so smerom sily pôsobiacej na kladný náboj. Pri gravitácii máme presne ten istý princíp, kde intenzitu gravitačného poľa $g$ popisujeme nezávisle od hmotnosti telesa. Pokojne si teda môžeš zapamätať, že intenzita $\overrightarrow{E}$ je elektrickým ekvivalentom $g$.