Trenie

Keď sa jedno teleso pohybuje (alebo sa snaží pohnúť) po povrchu druhého, vzniká trecia sila, ktorá tomuto pohybu bráni. Rozlišujeme dva základné druhy.

Statické (pokojové) trenie

Pôsobí, kým teleso ešte stojí, a bráni začiatku pohybu. Keď na teleso tlačíš silou $\overrightarrow{F}_k$, statické trenie $\overrightarrow{F}_t$ pôsobí presne proti nej a vyrovná ju, teleso sa stále nehýbe$(v = 0)$. Statické trenie sa vie prispôsobovať, ale len do maximálnej medznej hodnoty:

kde $f_0$ je súčiniteľ statického (pokojového) trenia a $F_n$ je veľkosť kolmej tlakovej (normálovej) sily. Keď sila presiahne $F_m$, teleso sa konečne pohne.

Šmykové trenie

Akonáhle sa teleso pohybuje, pôsobí šmykové trenie, vždy proti smeru pohybu (proti rýchlosti $\overrightarrow{v}$). Jeho veľkosť je:

kde f je súčiniteľ šmykového trenia. Platí, že $f < f_0$. Preto je ťažšie teleso rozhýbať, než ho potom udržať v pohybe.

Pekne to vidno na grafe závislosti trecej sily od času: kým tlačíš a teleso stojí, trecia sila lineárne rastie až po hodnotu $f_0 \cdot F_n$. Vo chvíli, keď sa teleso pohne, sila prudko klesne na hodnotu $f \cdot F_n$ a ďalej už zostáva približne konštantná.