Preskočiť na obsah
Späť na kurz

Elektromagnetická indukcia

Lenzov zákon

Faradayov zákon určuje veľkosť indukovaného napätia, neurčuje však smer indukovaného prúdu. Túto otázku rieši Lenzov zákon:

Indukovaný prúd má taký smer, aby svojím vlastným magnetickým poľom bránil tej zmene, ktorá ho vyvolala.

Ak niektorý dej tok zvyšuje, indukovaný prúd vytvorí pole pôsobiace proti nemu. Ak dej tok znižuje, indukovaný prúd vytvorí pole v rovnakom smere, aby zmenu dopĺňal. Pri zasúvaní magnetu severným pólom napred tok cez cievku rastie, a preto indukovaný prúd vytvorí na strane obrátenej k magnetu severný pól, takže sa magnet a cievka odpudzujú. Aby pohyb pokračoval, treba konať prácu, ktorá sa mení na elektrickú energiu. Pri vyťahovaní magnetu tok klesá, indukovaný prúd vytvorí na strane k magnetu južný pól a cievka magnet priťahuje, takže aj na jeho odtiahnutie treba vynaložiť prácu.

Dve situácie s cievkou pripojenou na galvanometer bez zdroja. Vľavo sa tyčový magnet severným pólom zasúva do cievky, tok rastie, na privrátenej strane cievky vzniká severný pól, cievka a magnet sa odpudzujú a galvanometer sa vychýli na jednu stranu. Vpravo sa magnet vyťahuje, tok klesá, vzniká južný pól, cievka magnet priťahuje a galvanometer sa vychýli na opačnú stranu. Smer indukovaného prúdu vždy bráni zmene toku.

Lenzov zákon nie je svojvoľné pravidlo, ale dôsledok zákona zachovania energie. Ak by indukovaný prúd vytváral pole, ktoré by zmenu podporovalo, magnet by sa sám vťahoval do cievky, pohyb by zrýchľoval, prúd by ďalej rástol a vzniklo by perpetuum mobile, ktoré by vyrábalo energiu z ničoho. To je nemožné, a preto indukovaný prúd vždy bráni zmene. Práve v tom spočíva význam znamienka mínus vo Faradayovom zákone.