Jav elektromagnetickej indukcie
Podstatu javu možno zhrnúť do jednej vety. Vždy, keď sa cez plochu uzavretého obvodu (slučky, závitu alebo cievky) mení magnetický indukčný tok , indukuje sa v ňom indukované napätie a vodičom začne tiecť prúd. Nie je pritom potrebný žiadny zdroj ani batéria, postačuje samotná zmena toku.
Keďže tok závisí od troch veličín, , a , stačí zmeniť ktorúkoľvek z nich.
V praxi sa mení pohybom magnetu voči cievke, pohybom cievky voči magnetu, zmenou prúdu v susednej cievke, ktorá vytvára pole, alebo zmenou plochy či natočenia závitu.
Ak sa tok nemení, indukované napätie nevznikne a obvodom netečie žiadny prúd.
Túto skutočnosť odhalil Faraday jednoduchým usporiadaním. Cievku pripojenú na citlivý galvanometer, teda merač prúdu, bez akéhokoľvek zdroja, skúmal spolu s tyčovým magnetom. Pri zasúvaní magnetu do cievky sa galvanometer vychýlil na jednu stranu a cievkou tiekol prúd. Keď magnet zostal vnútri nehybne, galvanometer ukazoval nulu, hoci magnet stále vytváral pole. Pri vyťahovaní magnetu sa ručička vychýlila na opačnú stranu, teda prúd tiekol opačným smerom. Pri rýchlejšom pohybe bola výchylka väčšia.
Z toho vyplýva záver, že prúd tečie iba vtedy, keď sa magnet hýbe, čiže keď sa mení tok cez cievku, a že čím rýchlejšia je zmena toku, tým väčšie je napätie a prúd. Na tomto princípe pracuje transformátor, dynamo, alternátor aj indukčný varič.