Preskočiť na obsah
Späť na kurz

Štruktúra atómov a iónov

Rádioaktivita

Rádioaktivita je samovoľná premena nestabilných jadier, pri ktorej vzniká nové jadro a žiarenie. Podmienkou je nestabilita jadra: pri nevhodnom pomere protónov a neutrónov sa jadro premení a prebytočnej energie sa zbaví vo forme žiarenia.

Podľa pôvodu sa rozlišujú dva druhy.

  • Prírodná rádioaktivita: jadrá sa premieňajú samovoľne, bez zásahu človeka, a nuklidy sa bežne vyskytujú v prírode (238U,226Ra,40K,14C)(²³⁸U, ²²⁶Ra, ⁴⁰K, ¹⁴C). ⁴0K⁴⁰K je prítomný aj v ľudskom tele, takže každý organizmus je slabo rádioaktívny.

  • Umelá rádioaktivita: nestabilné jadrá sa pripravia jadrovou reakciou, teda ostreľovaním časticami, a v prírode sa nevyskytujú (60Co,131I,99mTc)(⁶⁰Co, ¹³¹I, ⁹⁹ᵐTc).

Jav objavil Henri Becquerel v roku 1896, keď mu uránová soľ stmavila fotografickú platňu zabalenú v čiernom papieri, teda bez prístupu svetla. Pojem rádioaktivita zaviedla Marie Curie, ktorá zároveň dokázala, že ide o vlastnosť samotného atómu a nezávisí od zlúčeniny. S Pierrom Curiem objavila polónium a rádium a spolu s Becquerelom získali v roku 1903 Nobelovu cenu za fyziku.